Moja mama
To ona bola stále moja najlepšia kamarátka. To ona ma celý život ľúbila, takú, aká som bola. To ona bola tá, čo mi utierala slzy a vyčarovala na tvári úsmev. To ona ma stále chytila za ruku a povedala, že to bude dobré. To ona bola tá, čo ma celý život poučovala o tom, ako žiť. To ona bola tá, čo ma nosila do škôlky. To ona bola tá, ktorá mi dala jesť, keď som bola hladná. To ona je tá, ktorá ma stále objala a povedala: si moje všetko. Tak som sa zo strachom ale iste postavila na nohy a začala som kráčať po vlastných. Šla som krajinou zázrakov, hlavou nehlavou, bez duše i s dušou, s bolesťou i bez bolesti. V krídlach anjelov i diablov. Prešla som si nebom i zemou. Bola som všade a kdekoľvek som kráčala, všade bola ONA! I keď som sa topila v blate, podala mi ruku, aj keď mala pohľad, na ktorý nikdy nezabudnem. Ona je obloha pod ktorou spávam, zem na ktorej stojím a pohľad jej ma bolí. Ona nikdy nepochopí, čo pre mňa znamená, ona však vie, že je to práve ona, čo my svieti po ceste. Ona je tá, čo mi rozžiaruje svetlo v duši i v srdci. Hľadám tie správne písmenka či slová, neviem ich však nájsť, pretože ona sa opísať nedá. Požičala si mi krídla a naučila si ma lietať. To všetko ona, tá, ktorej každý deň kladiem milióny otázok, na ktoré má odpoveď. Ona má odpoveď na všetko. Niekedy na teba pozerám, ako na niečo nadpozemské. Niekedy mám chuť odísť, ale ty ma však nikam nepustíš. Vieš mami, si to ty! Si tá, ktorej sa bojím do oči povedať, čo ku nej cítim, pretože to nedokážem. Vieš mami, už tak dlho sa ti snažím povedať, že ty si tá ona, ktorá v mojom živote zohráva najväčšiu úlohu na svete. Vytvorila si môjmu životu základ, jadro a sama idem ďalej. To ty si bola tá, ktorá ma učila abecedu a mala už síce nervozitu na krajných koľajniciach, ale zvládli sme to mama. Si tá, na ktorú sa zabudnúť nedá. Šoumenka, i beťárica. Tá, ktorú nikdy nikto nenahradí.