Rakovina s úsmevom
Je iná. Ona nikdy nevyčnievala s radu, ona bola iná. Chcela nepočuť každý deň tú istú vetu a tou je "si iná". Chcela byť dievča ktoré sa stane ženou ako ostatné. A bola iná. Stála pod dáždnikom na ulici a vonka nepršalo. Usmievala sa keď jej on ubližoval a plakala keď on sa smial. Zdravila sa nepriateľom a na priateľov mávla rukou, ona bola iná. Nevedela a chcela byť ako ostatný. Neuvedomovala si však aká je výnimočná. Riadila sa pravidlom, priateľov si drž blízko tela, ale nepriateľov ešte bližšie. Ona bola encyklopédia, stačila jedna otázka a ona vedela kde nájdeš sever. Ona nikdy nerozmýšľala nad tým, čo je správne a čo nie. Ona sa nikdy nehrala na nič čo nie je. Úprimnosť zmenila na úsmev na tvári, slzy zmenila a kryštáliky na srdci toho, kto ich spôsobil. Tak stále len rozprávala a ľudia ju počúvali, stále sa len smiala. Ona nemala sny. Nevedela snívať. Mávala len nočné mori z detsva, keď ich otec bil, ale nikomu to nehovorila. Snažila sa zabudnúť na minulosť a preto sa len usmievala. Každý človek len o tomto dievčati rozprával, nikto nevedel pochopiť, kde stále berie toľko sily. Nikdy však nerozprávala o svojich problémoch. Nikdy sa nezaujímala o seba. Mal si problém? tvoj problém, jej problém. Ona vyriešila všetky hádky, ona bola krásna ako anjel a keď sa postavila pred seba s 1,60m. Hovoril si si kde sa v nej berie to všetko, bije v nej vôbec srdce, dýcha? Raz však na oblohu prišli mraky. Nestála na ulici, nebola doma. Nik nevedel, kde dievča zmizlo. Zvedavý sa pýtali, a tí ktorý milovali hľadali. Tak sa tento krásny príbeh o nej končí, pretože mala len pár mesiacov života, mala srdce pre celý svet, rakovinu však len pre páč mesiacov. Odišla na veky vekov, a nechala po sebe odkaz: Neplačte, ale usmievajte sa ako ja a keď bude pršať, neskrývajte sa pred dažďom, búrka nezabíja len posilní. Priateľom neverte, ale aj tak ich nikdy nás sebou nepovyšujte, ale nepriatelia vám pomožu viac, ako najlepší v núdzi. Zabudnite na všetkú bolesť ktorú cítite. Nadýchnite sa a usmejte. Mierom chcela dosiahnuť bezbolestné ranné vstávanie a uvedomenie si, že problémy ktoré máme mi nie sú ani zďaleka rakovina a ak aj áno. Treba biť silnými. Treba sa držať kvoli kamarátom, kvoli blízkym a nikdy neukázať, že sme slabí. Lebo to chorobe či nepriateľom len dopomože zabiť nás.